Môj denníček???

Poznáš ten pocit? Pocit, že chceš odtiaľto odísť? Zmiznúť. Proste sa vypariť, ale nemožeš, Nemôžeš lebo ťa tu niečo drží. Niečo na čo si spomenieš a kusok teba zomrie. Niečo čo si nemôžeš pripustíť lebo ťa to zničí. Je to ako mína. Keď na ňu stúpiš roztrhá ťa na malé kusky. To niečo ti stále behá v hlave. Nevieš na to prestať myslieť. Vlastne je to niekto
Topíš sa sama v sebe.
Topíš sa na dne.

Ani neviem či sa mám komu ospravedlniť, ale nevadí. Srry, že som mesiac nič nepridala, ale bola som v zahraničí u ocina a keďže nemám ntb. ani tablet a mám taký starý šrok, ktorý je rád, že funguje tak som nemala čo pridať. Viem toto je nič, ale aspoň niečo. Po pravde kto to číta? Okrem mňa asi nikto. Ale ak hej tak ma to hrozneee tešíí. Ale tak.. Ja neviem či vás toto vlastne baví. A vy ste mi nič nenapísali. Ako mňa by úplne stačilo keby ste mi to napísali na Ask. Anonymne by nevadilo tiež.. Ale tak budiš.. Tak paaa

??

Neviem ako ale pribudlo toho dosť.. tak tu je to vysvetlenie.. posledný príspevok bol myslím, že v marci minulého roku.. už vtedy to so mnou išlo niako dole vodou.. Proste som sa niako zhoršila a nemala som chuť na nič.. Rok 2014 bol pre mna a moju rodinu dosť ťažký.. aj tento rok to tak je, ale to už oni nevnímaju.. Proste kvôli svojim problémom som stratila veľa ľudí a tak aj chuť písať na web.. No to už je trochu za mnou a zas som dostala chuť až na to, že to nebude také ako vtedy.. Do príbehov som dávala len fantáziu no teraz tam chcem dať aj niečo zo seba.. Niečo o mne aby ste vlastne vedeli kto som.. Ja pochopím ak sa to vykašlete.. Ale teraz mi ide hlavne o to pochopiť aj vás.. Strašne rada by som bola keby ste mi písali aj váš názor.. ale naozaj názor typu čo by som mohla zlepšiť a naopak na čo by som sa mala vykašlať.. Mne by to strašne pomohlo a vás by to potešilo.... Ja vám hrozne moc ďakujem.. a na začiatok by som chcela vedieť o čom mám niečo napísať.. chcela by som písať niečo čo by vás aj mna bavilo.. takže PROSÍM!! napíš pod toto koment.. za to ťa nikto nezje.. Akurát mi zlepíš náladu :33 Takže ďakujem zas..

Zas a znova

Ahoj.. niako som sa rozhodla znovu písať.. dosť mi to chýbalo.. len na to aj potrebujem čitatelov.. neviem či sem este niekto chodí ale chcela by som to vedieť.. ono stačí ak si toto otovríš a budem vidieť, že tento blog ešte aj existuje.. ak tu budú aspoň 5 či 10 vysvetlím čo sa dialo a v čom budem pokračovať.. takže ďakujem :)

Hmm

'Milujem ťa' šepla som a on sa zasmial.
Rozlučila som sa a on prosil.
Skočila som a on kričal.
Zomrela som a on skapal.

Ludkovia milujem vaas :* som rada že ste začali komentovať :3 a je tu väčšia sledovanosť :3
Ak by si sa chcel/a niečo spytať tak tu ------->http://ask.fm/Vifon69
A ešte niečo!! Potrebovaa by som daky napad na novy pribeh. V hlave mi toho beha vela.. očom by ste chceli? Piš dole do komentu :*

Vidime sa

Stala na plaži a pozerala pred seba. Pozrela do neba a padla na kolena. Začala vrieskať. Hodila sa na chrbát a pozerala znovu na oblohu. Slzy nechaa stekať po líci. Je psychopat? Robia z nej psychopata. Možno aj je. Chce sa liečiť? Tak aj chce, ale predstavuje si čo by bolo keby sa neliečila. Prečo nemôže byť plnoletá? Má len 14. Jej mama jej nechce dobre. Keby chcela zavolala by psychogoličke. Ale ona nie, ona na nu kašle a trepe, že je len hyperaktivna. Hovno. Možno je hyperaktivna, ale ona važne potrebuje lieky na nervy. Čo z nej bude? Psychopat. Možno bude drogovo závisla. Možno bide mafian. Nemožne. Možne je to, že bude sama. Stráca kamaratov, straca samu seba. Už ani poriadne nevie kto je. V kuse sa s niekym hada. Chce byť sama. Možno to tak bude lepšie. Stratiť ho? Navždy? Nie, ona ho stratiť nechce. Alebo?! Čo má robiť? Chce zomrieť. Ano má len 14 no nema život. Možno ti to pride smiešme, ale prešla si hnusnymi vecami. Jasne, žiju aj ludia ktory si prezili aj horsie veci. Ale nepochopiš pokym nezažiješ. Postavila sa a odišla domov. Na druhy deň rano mu napisala či by sa nestretli. Komu napisala? Chlapcovi, ktory pre nu vela znamena. Miluje ho, len nevie či aj on ju. Nasladla na vlak. Do uši si dala sluchátka. Ked vystupila odisla na zachod. Obväz bol celi premočený. Vymenila si ho. Pozrela do zrkadla. Plet mala bledu a rukou nevedela ani pohnuť. Vyšla pred vlakovu stanicu a zapalila si. Pomali kračala k jeho domu. Prestne vedela kadial ma isť. Pri jeho dome zahasils cigaretu, a otvorila branu. Zatvorila ju a prešla po chodníku. Zaklopala na dvere a spravila krok dozadu. Otvorila jeho mama.
'Dobri je Phil doma?' Pozrela na nu a v ruke drzala obalku.
'Ano je, počkaj zavolam ho' usmiala sa a chcela odisť.
'Nie, len mj dajte toto' podala jej obalku,'dovi' a odišla.
Prešla branu. Začala sa jej točiť hlava. Nevnimala to a išla ďalej. Phil zatial došiel za jeho mamou.
'Kto to bol?' Spytal sa jej.
'Elizabeth a posiela ti toto' dala mu do ruky obalku. Prišlo mu to divné. Moc divne. Otvoril obalku a vybral papier. Bol dlozeny na polku. Otvoril ho. Do očí mu udreli dve slova
                  'VIDÍME SA'
What?! Nechapavo pozeral na papier. Čo to znamená?
'Mami a nevravela niečo?' Prisie za svojou mamou do kuchyne.
'Nie, ale bola divna' pozrela na Phila.
'Ako divná?' Nadvyhol obočie.
'Bola moc bleda' zakuslasi do lica.
Phil sa na nu pozrel. Moc bleda. Čo to znamená? Vidíme sa! Toto mu behalo stale v hlave..
'Nevieš kam isla?' Vyskočil na nohy.
'Smerom k parku.'
Obul sa a vybehol z domu. Utekal do parku. Cez malu branku vosiel dnu a bezal po chodniku. Obzeral sa okolo seba keď ju zrazu zbadal sediaci na lavicke. Posedny krt potiahla z cigarety a hodila spak na zem. Usmiala sa na strom. Prišiel k nej.
'Čo tu robíš?' Spytal sa jej.
'Sedim' usmiala sa. Čupol si pred nu a pozrel na nu. Miloval ju. No mysli si, že ona jeho nie. Pravu ruku mu dala na lico. Usmiala sa.
'Milujem ťa' šepla a zavrela oči. Nevladala ich bať otvorene. Lava ruka jej vasela z lavičky a pravu mala položenu na jeho lici. Pod lavickou bola mala kaluž krvy. 'Krvacala pomaly. Nič sa jej nestane vedela to. Stale na nu hladel. Postavils sa a dal jej pusu na čelo. Vzal ju na ruky a odniesol k sebe domov. Jeho mama odišla do prace. Položil ju na postel. Zaspala. Z ruky jej už krv netiekla. Do vedra si dal teplu vodu a zobral si handru. Jemne a pomaly jej umyl ruku a dal do obväzu. Zakril ju a sadol si do kresla. Vzal si skicar a zacal si kresliť. O 3 hodiny neskvor sa zobudila. Priniesol jej vodu a sadol si k nej na postel. Smutne sa pozrela na  svoje nohy schovane pod  dekou. Stami jej zdvyhol hlavu a pobozkal ju.
Brudko otvorila oči. Do uší jej udrel zvuk aut.
'On sa nevráti. Ty musiš isť za nim' preblesklo jej hlavou.
Konečne prišiel ten čas. Usmiala sa a so slzami v očiach prešla na most nad železnicou. V dialke započula zvuk vlaku. Nadychla sa. Pozrela ako ďaleko je vlak. Otočila sa chrbtom a keď vlak bol pri skoro pri nej skočila.

Po dlhej dobre jednodielovka. Sorry ale ja nemam žiadme napady. Je to divne viem :) ale nic ma nenapada. Snad sa aspon trochu pacilo. Zanechaj koment :* 

The End Life

Pusti si-- http://www.youtube.com/watch?v=wbrRxl7Q2Yk

Bolo pondelkové jesenné ráno. Ráno o 6:16 mi zazvonil budík. Vstala som z postele a postavila sa pred zrkadlo. Naskytol sa mi obraz na dobitú tvár. Palcom som prešla po rane na pere. Pokrútila som hlavou a vošla do kúpeľni. Vyzliekla som sa a vošla do sprchového kútu. Pustila som vrelú vodu. Kvapky horúcej sa mi kotúľali po nahom tele. Rukou som si prešla po bruchu. Sklopila som hlavu. Palcom som prešla po dlhej jazve, ktorá začala na pod brušku a skončila mi pri prsiach. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Pred očami sa mi zjavil ten deň. Priložil mi ostrý nôž k bruchu. Celá som sa triasla od zimy. Plakala som, mykala sebou a kričala. No on mi strelil silnú facku. Chcela som si priložiť dlaň k lícu, ale ruky som mala zviazané nad hlavou o posteľ. Nohy som mala rozkročené a tiež zviazané. Začal sa smiať. Ten jeho slizký úsmev. Pritlačil na nôž a ten sa mi zarezal do brucha. Zvrieskla som bolesťou. Z rany mi začala tiecť krv. Nožíkom prešiel vyššie. Zvrieskla som znovu. Znovu zarezal hlbšie a spravil dlhú čiaru nahor. Celé brucho som mala krvavé. Smial sa mi do očí. Z očí sa mi spustili slzy. Po ľadových kachličkách som sa spustila na zem. Slzy mi splynuli s vodou. Moje vzlyky sa začali ozývať po celej kúpeľni. Zavrela som oči. Zadívala som sa do hnedo-oranžových očí. Do očí, ktoré som milovala. Zaškeril sa a strelil mi facku. Padla som na zem. Naklonil sa nado mňa no ja som ho videla rozmazane. Pomaly som začala zatvárať oči. Predo mnou sa zjavila čiernota. V hlave mi strašne treštilo. Chcela som sa za ňu chytiť no nešlo to. Pomaly som začala otvárať oči. Chvíľu mi trvalo kým som sa dostala do stavu, že vnímam okolie. Chcela som zastonať no nešlo to. Ústa som mala prelepené páskou. Poobzerala som sa a nevidela nič poriadne. Ležala som na posteli. Okolo mňa nič nebolo. Len hlina a plesnivé steny Na strope viseli pavučiny. Chcela som sa zdvihnúť no nešlo to. Pozrela som sa dole. Moje nohy bolo priviazané o posteľ. Ruky tak isto. Začala som sa triasť od strachu. Metala som sebou. Pokúšala som sa vyslobodiť si ruky no nešlo to. Dvere  v miestnosti sa rozleteli. Okamžite som sa tam pozrela. Stál tam on. „Áaaa už si hore“ potešil sa. Zavrel dvere a prišiel k posteli. Sadol si na kraj. Pohladil ma po ruke. Mykla som sebou. Zaškeril sa a vyzliekol si tričko. Vystrašene som na neho pozrela. Naklonil sa nado mňa a neposlušný prameň vlasom mi zastrčil za ucho. Palcom mi prešiel po líci, cez krk až k hrudy. Uchopil do rúk moje tričko a roztrhol ho na dve polky. Z očí sa mi začali liať slzy. Mykala som sa a kričala no cez tú pásku bolo počuť len. „Eeeee, uuuuu, euuuuu, ueeee, hee“ a neviem čo. On sa len smial. Strhol zo mňa tričko a odhodil ho niekam. Začala som sa ešte viac triasť. Spredu mi rozopol pozopol podprsenku. Začala som sa v duchu modliť. Stiahol mi legíny spolu so spodným prádlo. Sebe stiahol rifle spolu s trenkami. Začala som sebou metať. Kopala som (pokúšala som sa o to) nohami. Sadol si na ne. Naklonil sa nad moju tvár. „Uži si to“ zaškeril sa. Ruky si položil pri moju hlavu. Z úst mi znovu vypadávali rôzne zvuky. Z očí sa mi liala slaná tekutina. Tvrdo do mňa vnikol. Vykríkla som bolesťou. Začal tvrdo prirážať. Hrozne ma začalo bolieť v pod brušku. Posteľ vŕzgala, z očí mi stále tiekli slzy, jeho vzdychy sa ozývali po celej miestnosti. Po nekonečnej dobe prišlo k jeho vrcholu. Zatiaľ čo ja som plakala, triasla sa a vydávala divné zvuky on sa do mňa spravil. Vyšiel zo mňa a obliekol sa. Prišiel k posteli a trhol mi pásku z úst. Zapišťala som. On sa zaškeril. „Snáď sa ti to páčilo“ zaškeril sa. „P-prečo?“ spýtala som sa a dýchala. Hlas sa mi triasol a strašne ma štípali líca. „Čo prečo?“ zatváril sa nechápavo. „Prečo si to spravilll?“ spýtala som sa znovu. „Mal som chuť ta pretiahnuť“ zasmial sa. Zalapala som po dychu. „Čo sa tak tváriš. Nechcela si mi dať tak som si vzal sám“ povedal. „Ty si taký kokot. Zdochni zvrieskla som. „Až po tebe“ zaškeril sa. „Vždy som to chcel zažiť“ zaškeril sa. Prišiel mi ako psychopat. „Pusti ma“ zvrieskla som. Na líci som ucítila tvrdú bolesť. Znovu som pred sebou objavila čiernotu. Otvorila som oči a nado mnou sa skláňal on s tým nechutným, úsmevom. Odtiahol sa. V ruke držal nožík. Sadol si na more brucho. Mykla som rukami. Povrazy na rukých sa mi zarývali do kože. Hrozne to štípalo. „Čo odo mňa ešte chceš?“ zafňukala som. Nič nepovedal len nožíkom prešiel po mojom bruchu. „Prosím prestaň“ vzlykla som. „Prečo by som mal?“ nadvihol obočie. „Čo som ti spravila?“ po líci sa mi skotúľala slza vo veľkosti hrášku. ôVšetko“ zavrčal a špičku nožíka zaboril do môjho brucha. „Prosím“ vykríkla som no bolo neskoro. Silno zatlačil na nožík a te sa mi zaboril do brucha. Hlasno som zvrieskla od bolesti. „Prestan. Prosím. Čo odo mňa chceš? Dám ti všetko“ plakala som. „Aaaa“ zvrieskla som keď išiel nožíkom vyššie a vyššie. Zastavil až pod mojimi prsiami. Z brucha sa mi liala červená tekutina. „Neskoro“ zaškeril sa. Strelil mi ešte pár faciek. Odviazal ruky, nohy, vybral nožík z brucha a odišiel. Otvorila som oči. Ja už nemôžem. Už nevládzem žiť v týchto spomienkach. Stalo sa to pred 2 rokmi a stále sa mi o tom sníva. Ten úsmev vidím stále pred očami. Natiahla som ruku na poličku a vzala z nej žiletku. Zahľadela som sa na ostré obdĺžnikové teleso. Zhlboka som sa nadýchla.  Slzy mi už tak strašne netiekli. Zadržala som dych a žiletku priložila k zápästiu. Zavrela som oči a spravila si dlhý hlboký rez.  Oči som otvorila a pozrela sa na zápästie. Z rany mi tielka krv a žiletka bola tiež od krvi. Žiletku som znovu priložila k zápästiu. Spravila som Ďalší hlboký rez. Toto som na pravom zápästí zopakovala ešte pár krát a prešla na ľavú ruku. Spravila som 2 hlboké rezy keď mi žiletka vypadla z ruky. Ruky mi spadli pri telo. Z rán sa liala krv a tiekla spolu s vodou do odtoku. Pred očami sa mi začala objavovať čiernota keď  niekto vletel do kúpeľne. Bol to on. Ten, ktorí za to môže. Z očí mu vybehli slzy. Posledný krát som sa doširoka usmiala a odišla na druhú stranu. 

Čo si o tom myslíte?? Chceli by ste ešte nejaké jednodielovky?? Ak hej kľudne si napíšte, že aké ;) Prosím okomentujte :P :D A sorry že som sem dlho nedala časť no nestíham moc :P :D :D :D